Vertical Limit

SOLO EXHIBITION, Nitra Gallery – Youth Gallery, Nitra, 2018

Author: Diana Cencer Garafová
Curator: Diana Klepoch Majdáková
Duration: 26. 4. – 2. 9. 2018

How can we explore our whole world? Can we rely on our senses as their capabilities of evaluating and storing information are limited?

How can we explore our whole world? Can we rely on our senses as their capabilities of evaluating and storing information are limited? And what if we become a “victim” of an illusion? Will it sharpen our senses or, on the contrary, will we start doubting them? What is the role of art and its form of presentation when it comes to exploring the world? Can art and its various forms be an illusion that helps us understand (or, on the contrary, blur) our world and its laws?

It would not be viable to anticipate that Diana Cencer Garafová’s work (or the work of any other artist) would be able to give a clear and specific answers to these questions. It rather makes the viewer ask them. To attend (or rather participate at) an exhibition of the artist means to become a participant of a sophisticated game that puts time, space, the institution of the exhibition (taken out of its usual role), the artist and the viewer into variable roles.

Diana Cencer Garafová’s search turns her into a stage designer, conceptual and new-media artist, painter and creator of a spectacular experience. She wants to know how we build our relationship with reality. She assumes that our exploration of the world is based on models. The purpose of these models is to simplify the complexity of reality. It is like a physics experiment that is supposed to prove a theory in an artificially created environment. The viewer is given a difficult task as they are confronted with the physical limits of their own bodies and they can only enter the models through an illusion (using an optical device). This rather difficult access leaves the viewer oscillating between physical material presence and distant illusions of “reality” the models refer to.

Another (not less interesting) level of the project is exploring whether these artificially created conditions of the models are enough to create and deliver the artistic content. The question is asked both ways – her as the creator of the models and the actual viewer. Her models are based on actual galleries located in Bratislava that are recreated in the 1:10 scale and presenting (so far) non-existent exhibitions of the artist’s works and installations. However, they are not just trial shows. The miniature exhibitions offer experience of their own. She does not just test how her pieces would work within the premises, but what are the venues actually able to present. And this part – although not intentionally – touches upon institutional criticism by pointing out that projects of young artists are often forced to live just “on paper”.

The Vertical Limit exhibition concludes Diana Cencer Garafová’s doctoral studies under prof. Fischer at AFAD in Bratislava. It is a follow-up to another exhibition of hers, but this time it has been adjusted to the specific premises of the NG’s Youth Gallery.

Diana Klepoch Majdáková

View to the room with the video installation with the video projection From the inside of the galleries, Photo: Martin Daniš
View from top, Photo: Martin Daniš
4 l (Námestie 1. mája 3), Photo: Martin Daniš
Photo: Martin Daniš
Black Box (Námestie SNP 12), Photo: Martin Daniš
1:10 (Lazaretská 19), Photo: Martin Daniš
On the excursion (Podjavorinskej 4), Photo: Martin Daniš

Three situations (Hviezdoslavovo nám. 18), Photo: Martin Daniš
Three situations (Hviezdoslavovo nám. 18) – detail, Photo: Martin Daniš
Portraits with my brother (Panská 19), Photo: Martin Daniš
How am I to get in? Are you to get in at all? (Nedbalova 3), Photo: Martin Daniš
Only the shadow left (Baštova 1), Photo: Martin Daniš

Aké sú naše možnosti spoznať svet v celej jeho zložitosti? Ako môžeme veriť našim zmyslom, keď sú ich schopnosti vyhodnocovať a ukladať informácie limitované? A čo v prípade, keď sa staneme “obeťou” ilúzie?

Aké sú naše možnosti spoznať svet v celej jeho zložitosti? Ako môžeme veriť našim zmyslom, keď sú ich schopnosti vyhodnocovať a ukladať informácie limitované? A čo v prípade, keď sa staneme “obeťou” ilúzie? Zostria sa naše zmysly, alebo, naopak, prídu o svoju dôveryhodnosť? Akú úlohu v spoznávaní sveta zohráva umenie a spôsob, akým je nám umenie prezentované? Môže byť umenie v jeho rôznych formách ilúziou prispievajúcou k pochopeniu (či zahmleniu) sveta a jeho zákonitostí?

Domnievať sa, že tvorba Diany Cencer Garafovej (alebo akéhokoľvek iného umelca či umelkyne) na tieto otázky jasne a stručne odpovedá, by nezodpovedalo skutočnosti. Skôr ich v mysli diváka nepodmienene vyvoláva. Ocitnúť sa na výstave (či lepšie povedané vo výstave) tejto autorky znamená stať sa aktérom sofistikovanej hry, v ktorej sa vo variabilných vzťahoch ocitá čas, priestor, výstavná inštitúcia (vytrhnutá zo svojej bežnej situácie), umelkyňa i osoba diváka.

Diana Cencer Garafová sa vo svojom bádaní stáva zároveň scénografkou, konceptuálnou i novomediálnou umelkyňou, maliarkou a tvorkyňou spektakulárneho zážitku. Pýta sa, ako vlastne budujeme svoj vzťah k realite. Pracuje s tézou, že naše poznávanie sveta je založené na modeloch. Tieto modely sú nástrojom zjednodušujúcim komplexnú skutočnosť. Je to ako fyzikálny experiment, pri ktorom sú teórie overované v umelo vytvorených podmienkach. ​​​​Divákovi pripravuje náročnú úlohu, kedy je konfrontovaný s fyzickými limitmi vlastného tela a do modelov je v konečnom dôsledku možné vstúpiť len cez ilúziu (prostredníctvom optického zariadenia). Týmto sťaženým prístupom tak necháva diváka oscilovať medzi fyzickou prítomnosťou materiálu a vzdialenými predstavami o „realite“, na ktorú model referuje.

Druhou, nemenej zaujímavou rovinou jej práce je skúmanie, či sú umelo vytvorené podmienky modelu dostatočné pre vytvorenie a podanie umeleckej informácie. Pritom táto otázka putuje oboma smermi – k nej, ako tvorkyni modelovej situácie, ako aj k diváčke či divákovi. Základom jej modelov sú existujúce priestory bratislavských galérií, zrealizované v mierke 1:10, prezentujúce (zatiaľ) neexistujúce výstavy autorkiných diel a inštalácií. Nie je to však iba skúšanie nanečisto – jej zmenšeniny výstav sú výstavnými zážitkami svojho druhu. Testuje v nich nielen to, ako by v daných priestoroch mohli jej diela fungovať, ale aj to, čo sú priestory konkrétnych galérií schopné odprezentovať. A v tomto sa – i keď neúmyselne – dotýka aj inštitucionálnej kritiky; poukázaním na stav, kedy sú mnohé z projektov predovšetkým mladších umelcov a umelkýň nútené prežívať len “na papieri”.

Výstava Vertical Limit je zavŕšením dizertačného štúdia Diany Cencer Garafovej, doktorandky prof. Fischera na VŠVU v Bratislave. Nadväzuje na predchádzajúcu prezentáciu vystavených diel, ktorá je však tentoraz upravená pre špecifické priestory Galérie mladých v Nitre.

Diana Klepoch Majdáková